V dnešnom príspevku sa budem venovať akejsi “diere“, medzi Európou a Amerikou (nie, nemyslím ňou Atlantický oceán). Narážam na spoločenské odlišnosti a rozličné životné štýly týchto dvoch veľmocí. My, ako Slováci, sa pozeráme na život v Amerike často pod rovnakým uhlom. Miesto, kde sa človek nezastaví, plné svetiel, vzruchu a zábavy. Nie, ani zďaleka sa to nedá povedať o celej Amerike, napriek tomu ju tak väčšina z nás vidí- ako jeden veľký vzrušujúci Hollywood.
Čo ale zaujímalo mňa bolo, ako vidia Američania Európu. Čo ich láka a vzrušuje na výlete do našej rodnej zeme. A v poslednom rade, čo ich ako prvé napadne, keď sa medzi rečou objaví to rýdze slovo “Slovensko“.
Diskusiu na túto tému som viedla najmä s ľuďmi zo Severnej Ameriky- Las Vegas, Washington, New York, Columbus,… . Ich názory na Slovensko ma niekedy šokovali, niekedy naopak príjemne prekvapili.
Takmer všetci (bola aj jedna výnimka, ktorá mi len potvrdila pravidlo) sa zhodli na tom, že Európu celkovo považujú za zaujímavú pre svoju históriu, bohatú architektúru a pamiatky. Každá jedna krajina v Európe je výnimočná niečim iným, má inú chuť a vzduch sa zdá o niečo inakší. Americká fascinácia Európskymi krajinami nasiaknutými históriou sa jednoducho nedá prehliadnuť.
Ľudí považujú za veľmi milých a priateľských a sú unesení pohodou a pokojom, ktoré sálajú naprieč celou Európou. Nemožno sa čudovať, keď celý život žijú v jedných z najdynamickejších miest sveta, ktoré sú, ako sami priznávajú, často spájané so slovíčkami “stres“, “stres“ a v neposlednom rade znovu “stres“. Prišlo mi to tak, akoby si do istého roku života užívali zhon ich rodnej “večne-živej“ zeme, a po istom zlomovom roku mali chuť sa utiahnuť na pokojnejšie miesto a viesť menej stresujúci život. Napríklad v takej Európe.
Mnohých Američanov, a netýka sa to len mladej generácie, láka cesta po Európe. Väčšinu krajín totiž pokladajú za pomerne lacnú. Taktiež sa im predstava “travel around the Europe“ spája s veľkým dobrodružstvom, peknými ženami a podnikmi a pubmi, špecifickými pre danú krajinu. Väčšina Američanov si uvedomuje, že sú istým bláznivým spôsobom atraktívni pre Európanky (a určite aj pre nás, Slovenky. Ženy, neklamme sa), a chcú si tento fakt takouto cestou overiť.
Prejdime na prieskum, ktorý som neoficiálne nazvala: „Prvé čo Vás napadne, keď sa povie Slovensko“? Tu ho máme:
1. krajina s veľmi peknými ženami
2. krajina, ktorá sa (tuším) osamostatnila od Českej republiky (tuším) v roku 1993
3. krajina, ktorá je celkom “v prdeli“ zo strany EU
4. ťažko pracujúci ľudia s mizernými platmi
5. výroba automobilov
Tak čo? Ste spokojní s hodnotením našich susedov z druhej strany Atlantiku? Nakoniec mi z toho plynie, že tí, čo žijú v dynamickom meste plnom života, ľudí, stresu, hluku, rušných križovatiek, chcú žiť radšej v pokojnom mestečku s lesíkom za domom, malými potravinami na konci ulice a príjemnými susedmi, ktorí sú presným opakom stresujúcej Tsunami, ktorá sa preženie niekoľko tisíckrát denne ulicami New Yorku. A naopak tí, čo vedú zabehaný, rutinný život niekde na dedine alebo v mestečku, by s otvorenou náručou privítali spestrenie ich stereotipného života, napríklad takou dávkou hlučných a stresujúcich chodcov, ponáhľajúcich sa do práce popri Central parku ... .
Možno si stačí len uvedomiť, že každá krajina je niečim krásna a výnimočná. A to nezávisle od toho, či spadá pod Ameriku, Európu alebo iný zo siedmich kontinentov.
Aj to naše Slovensko.
Zdroj:
Autor: Branišová Martina