Práca na Slovensku
Slováci stále vandrujú, ale mozog do kanála už nehádžu
Kariéra a zamestnanie | Streda, 09. Február 2011
Kým kedysi zo Slovenska za prácou do zahraničia húfne cestovali vysokoškolsky vzdelaní odborníci, ktorí tam robili podradné práce, vstup do únie zmenil štruktúru migrácie.
V máji tohto roku otvoria Nemecko a Rakúsko svoje pracovné trhy pre slovenských uchádzačov o prácu. Máme sa obávať masového odlevu pracovných síl a úniku mozgov?
Podľa výberového zisťovania pracovných síl pracuje vonku legálne asi 130-tisíc Slovákov. Ak k nim pripočítame ľudí pracujúcich nelegálne a 25-tisíc študentov, dostaneme sa k číslu niekde okolo 200-tisíc ľudí. V zahraničí tak pôsobí asi deväť percent celkovej slovenskej pracovnej sily, čo je jedna z najvyšších mier emigrácie v Európe.
Pre Slovákov je emigrácia za prácou tradičná záležitosť. V rokoch 1899 – 1913 sa zo slovenskej časti Uhorska vysťahovalo do USA a Kanady takmer pol milióna ľudí, približne 17 percent populácie. Ďalšie tisíce odišli medzi svetovými vojnami. Nové možnosti na migráciu za prácou sa otvorili po roku 1989, aj keď pracovné trhy členských krajín Európskej únie ostali pre nás oficiálne zavreté až do roku 2004.
Stratené mozgy
S výnimkou malého počtu profesionálov, ktorí si dokázali vybaviť pracovné povolenie, väčšina Slovákov pracovala v zahraničí do roku 2004 načierno. Typickým pre toto obdobie bol nielen brain-drain (únik mozgov), ale aj brain-in-drain (mozog v kanáli).
Mladí slovenskí inžinieri boli ochotní robiť za pár tisíc rakúskych šilingov (alebo pár stoviek nemeckých mariek) podradné práce, na ktoré už domáce obyvateľstvo nemalo chuť. Smutnou pravdou bolo, že priemerná mzda na Slovensku v roku 1993 bola 5380 korún (150 eur). Hádzať mozog do kanála sa finančne oplatilo. Prácu si mladí migranti zvyčajne hľadali sami, pričom profitovali tí, ktoré ovládali jazyk hosťujúcej krajiny.
Ako vyzerá migrácia za prácou dnes? Vstup Slovenska do únie zmenil nielen rozsah, ale aj štruktúru migrácie. Dnes už medzi migrantmi neprevládajú mladí vysokoškoláci, ale skôr ľudia po tridsaťpäťke so stredným vzdelaním a pracujúci v robotníckych profesiách v stavebníctve a priemysle. Plus veľké množstvo žien opatrujúcich starých ľudí v Nemecku, Rakúsku a vo Veľkej Británii.
Vstup na pracovný trh únie týmto ľuďom uľahčili rôzne pracovné agentúry a ponuka profesií, na ktoré stačia limitované jazykové znalosti. Migrácia je pre nich často jedinou možnosťou nájsť si prácu a funguje ako ventil v okresoch s vysokou nezamestnanosťou.
Vzdelanejším vrstvám sa už tak neoplatí hádzať mozog do kanála ako kedysi. Človek s vysokoškolským vzdelaním u nás zarába v hrubom priemere 1200 eur, čo je o 40 – 50 percent viac, ako sa zarába v robotníckych profesiách. Krátka pracovná skúsenosť v zahraničí nie je na škodu, ale dlhší pobyt už môže znamenať výpadok v kariére. V tomto smere Slovensko opakuje skúsenosť Portugalska a Talianska zo 60. rokov 20. storočia.
Krajiny západnej Európy rozbehli veľa náborových programov na prilákanie kvalifikovanej pracovnej sily. Nemecko začalo vydávať zelené karty pre zahraničných IT špecialistov už v roku 2000. Kto chcel, pracovné povolenie dávno získal.
Nie je pravdepodobné, že po otvorení pracovného trhu Nemecka a Rakúska zrazu odíde zo Slovenska polovica vysokoškolákov. Príležitosť na legálne zamestnanie dostanú skôr ľudia so stredným a základným vzdelaním.
O ľudí treba súťažiť
Napriek tomu únik kvalifikovanej pracovnej sily nemožno bagatelizovať. Zvlášť v niektorých profesiách (lekári, zdravotné sestry) je rozdiel medzi platmi doma a v zahraničí motivujúci na emigráciu. Veľkou otázkou je aj to, koľko slovenských študentov zostane v zahraničí a koľko sa ich vráti domov.
Najväčším bohatstvom krajiny nie sú náleziská diamantov ani ložiská ropy, ale zásoba mladých a vzdelaných ľudí schopných tvoriť hodnoty. Udržiavať toto bohatstvo sa nám darí so striedavým úspechom.
Všetky vyspelé krajiny súťažia o ľudský kapitál. Aj Slovensko by malo, a to najmä o svojich vlastných ľudí. Najúčinnejším prostriedkom na podporu návratu mladých sú zahraničné investície. Tie však majú zmysel len vtedy, keď smerujú do poznatkovo intenzívnych odvetví.
Novodobé otrokárne na šitie topánok a tričiek môžu prežívať len vďaka mzdám na hranici životného minima. Keď mzdy narastú, výroba v takýchto odvetviach sa presúva do Rumunska a Bulharska. Navrátilci sa môžu opäť poberať za hranice.
Ak chce Slovensko vrátiť svojich mladých späť, musí im ponúknuť zaujímavé možnosti uplatnenia. A tie úzko súvisia s kvalitou vzdelania a úrovňou inovácií u nás. Zatiaľ sa nemáme čím chváliť.
(Autor pracuje v Prognostickom ústave SAV)
Zdroj:
http://komentare.sme.sk/c/5756668/slovaci-stale-vandruju-ale-mozog-do-kanala-uz-nehadzu.html
Externé odkazy:http://www.sme.sk
http://www.profesia.sk
Pošli do vybrali.sme.sk
Komentár (0)
Trvalý odkaz
Odporučiť emailom
Verzia pre tlač
