Vyber si

Aktuality
Informačné materiály ICM
Užitočné weby
Fotogaléria

Nájdi si svoje ICM

Infobody

Mailing list



Oddychuj a spoznávaj

Obrazok kategorie Medzi vami

Deň na správne rozhodnutie 2011 - správne rozhodnutia, krajšie životy

Oddychuj a spoznávaj | Utorok, 09. August 2011

obrazok Prvý ročník súťaže Deň na správne rozhodnutie priniesol niekoľko zaujímavých ľudských príbehov. My vám teraz ponúkame všetky, ktoré nám boli zaslané. Čítajte, inšpirujte sa, nebojte sa zmeniť svoj život.. A my sa na vaše rozhodnutia tešíme v ďalšom ročníku súťaže. grin

“Aké správne rozhodnutie mi zmenilo život“

Darovanie samej seba

„Čo keby sme išli zajtra?“ opýtal sa ma jeden z milých ľudí, ktorých som mala možnosť stretnúť vo svojom živote. Moje bez váhania vyslovené áno znamenalo ráno vstať a „odovzdať“ kúsok svojho života. Znamenalo využiť šancu darovať krv a splniť si tak svoj najväčší sen. Neurobila som to však pre ten úžasný pocit, ktorý vie človeka naplniť azda aj na celý život, ale preto, že aj iní ľudia potrebujú žiť. Tak sa im snažím aspoň touto cestou pomôcť každé štyri mesiace a súčasne sama seba otváram oči pred tajomstvom života.

Krásny deň,
viem že v tejto suťaži budu bodovat hlavne pribehy so silnym citovym podkladom, napriek tomu sem píšem. Som mladý človek, žena, vlastne už nie dlho slečna a moje rozhodovanie začalo na začiatku deviateho ročníka. Stereotypne známy problém všetkých mladíkov- kam ísť na strednú. Ja som to už tak nejako mala predurčené, a to len kvôli rodičom. Všetci totiž už vedeli že pôjdem na gympel. Hej , inteligentné dieta, s kopou záujmov, kam by inam šlo?...Ja som však poctivo od svojich piatich (či šiestich?) rokov chodila do Základnej umeleckej, na výtvarný odbor. Chodila som tam rada, bol to pre mňa oddych, davalo mi to zvlaštne pocity závislosti a radosti. Zatial čo iní v mojom veku behali po vonku, ja som tri hodiny týždenne (častokrat aj viac) sedela v triede pri farbách a tvorila. Takže sa nejako zrodila myšlienka vyskúšat talentovky na Strednej umeleckej v Trenčíne. Nad odborom s om nepremýšlala, jednoznačne grafika. Najviac kresby, najviac maľby , neskôr počítač a popritom linoryt, drevoryt či lept a akvatinta. Veľmi ma to ťahalo. spočiatku to bol len pokus, no keď mi prišiel papier o prijatí, žiadny gympel pre mňa neexistoval. A rodičia? Nebolo to ľahké. No teraz ma podporuju aj ekd trčim v noci nad výkresmi. Jednoznačne (zatiaľ) moja najlepšia voľba v živote. Umenie milujem, umením chcem žiť. kiež by som sa mohla tešiť z tých lístkov. Pekný deň

keď sa mi narodil syn s detskou mozgovou obrnou, lekári mi povedali, že to nemá zmysel sa s nim trápiť a ja som mu dala šancu, veď bol môj a je šikovný
a krásny chlapec, ktorý rozdáva lásku navôkol tak, ako ani zdravý nedokáže. ľúbim ho.

Mladý človek nastúpi na základnú vojenskú službu čo je veľký zlom v živote ,ktorý dnes mladý chlapci už nepoznajú. Odrazu všetko musíte robiť na čo ste neboli naučený a hlavne počúvať a riadiť sa pokynmi ktoré sa vám stavajú proti srsti ,ale musíte ich splniť, proste podriadiť sa disciplíne. Jedného dňa je tu výzva na pomoc pre nemocnicu tak sa odhodláte na darcovstvo krvi a pod pojmom dobrovoľníctva a v duchu ,že aspoň na jeden deň vypadnúť z tohto vojenského režimu. Možno preto taký prvý odber ,že je prasknutá žila ,veľká bolesť ,modrina na celej ruke a na druhý deň zas obvyklý život po starom. Časom ale všetko pomaly dochádza a prehodnocuje sa a prichádza sa na to ,že vlastne som niekomu pomohol čo to naozaj súrne potreboval. A tak po troch mesiacoch už sám od seba sa pýtam na odber a hneď zoberiem zopár chlapcov so sebou. Roky ubiehajú dávno sa zabudlo na začiatky prvé odbery až po takýchto pripomenutiach sa vraciame ako sme začínali. Odvtedy som stretol mnoho dobrých ľudí –darcov ktorých som prehovoril a dnes ich môžem rátať aj na trojciferné číslo a s pocitom ako niekedy dávno mi kamarát povedal ,keď Kristus mohol vyliať všetku krv za nás všetkých prečo by som nemohol ja tou svojou krvou aspoň trošku pomôcť svojmu blížnemu ,som ostal verným darcom a budem naďalej prehovárať aj ostatných nech sa pripoja. Preto som vďačný za ten deň ktorý zmenil jednu moju kapitolu v mojom živote..

.. jedno z mojich veľmi dôležitých rozhodnutí bolo opäť sa vrátiť domov. Toto rozhodnutie zmenilo moj život len minimálne ale pomohla som tým bratovi, ktorému to zmenilo život o 180 stupňov, keď mal 14 rokov stal sa obetou prepadnutia a vyhrážania sa smrťou, čim bol dlhodobo poznačený, prestal veril všetkým ľuďom vo svojom okolí, stranil sa priateľov, skoro vôbec nevychádzal z domu. Jednoducho úplné odrezanie od okolitého sveta a netuším ako dlho by to pokračovalo keby sa nevrátim domov. rok na to ako som sa vrátila sa mi podarilo opäť ho priviesť do normálneho sveta, aj keď začiatky boli veľmi ťažké plne panického strachu, nervozity a hnevu, ale zvládli sme to a teraz už je schopný ísť samostatne na koncerty, zábavu s priateľmi a to najdôležitejšie ísť sám na vysokú školu, čo bolo predtým úplne nemysliteľné. Veľmi ho ľúbim a som rada že som pomohla niekomu najbližšiemu. Môj život je každý deň o rôznych rozhodnutiach ale toto je jedno z tých, ktoré si budem vždy pamätať a budem vďačná, že som ho urobila.

Pekný deň prajem grin

zapájam sa do súťažťe správne rozhodnutie:

Toto rozhodnutie som spravil už dávno pred 8 rokmi teraz mám 20 a kedže som ich nespravil veľa som na neho o to viac hrdý. Vždy som bol živé dieťa a namiesto sedenia doma za televízorom alebo počítačom som behal vonku s kamarátmi na sídlisku nebola to najlepšia partia ale pre mňa vždy kamaráti znamenali veľa. Nepamätám sa kto ale niekto začal fajčiť a ako hlúpe deti sme začali fajčiť tiež. Neostalo to ale len pri tom a partia začala techovat(inhalovat toluen) a vtedy som sa rozhodol že týmto smerom určite ísť nechcem a prerušil som vetky kontakty fajčím dodnes a neviem si predstaviť ako by som dopadol keby sa rozhodnem inak ale keď niekedy vidím ľudí ktorí kedysi boli moji kamaráti a ledva povedia súvislú vetu alebo si ma ani len nepamätajú uvedomím si že jedno rozhodnutie jedna veta jeden skutok a mnohokrát jedno slovo dokážu zmeniť život.

Za Prievidzou smerom na Handlovú na Banskej ceste som sa správnym rozhodnutím 7.6.2011 (dnes) 2. krát narodil. Šiel som do práce autom a za hrebeňom kopca nasleduje prudké klesanie s miernou pretiahnutou 90 stupňovou ľavo-točivou zákrutou. Pred klesaním som zazrel podozrivú modrú Fábiu na vedľajšej horskej cestičke. S podozrením na policajtov som spomalil čo mi zachránilo život. Na zákrute sa nachádzal olej a spolu s mokrou cestou to bola krutá kombinácia. Dostal som na Škodovke 125l šmik a s ledva, ledva som “driftom” (ak sa to tak dalo nazvať) prešiel zákrutu. Keby som nespomalil, nezachoval duchaprítomnosť, alebo nepodradil a nepridal na podlahu, dnes by som tu pravdepodobne nebol .... (ani nie 10 min. na to bola cesta uzavretá a čistená hasičmi)

Jedno z rozhodnutí, ktoré v mojom živote bolo jednoznačne správne, bolo rozhodnutie ďalej sa vychovávať sama. Mala som už dosť rokov na to, aby som
si uvedomila, že aj rodičia a učitelia v škole sú len ľudia a môžu sa rôzne
mýliť - vo svojich názoroch, v myslení, v činoch. Prečo opakovať ich chyby?
Prečo vôbec prijímať ich “učenie” za svoje? Mám vlastnú hlavu. Viem si povedať, čo je správne a dokážem to urobiť úplne sama. Môžem počúvať ich rady, môžem sa nad nimi zamyslieť a zobrať ich k srdcu: ale v skutočnosti je tento život predsa môj.

Rozhodnúť sa správne je niekedy veľmi zložité. Hlavne ak ide o niečo, čo vám môže zmeniť celý život, resp. to ovplyvní vašu budúcnosť. Keď som chodila na strednú školu, bola som si takmer istá, že chcem pokračovať v štúdiu na VŠ, v odbore marketingová komunikácia. Pár ľudí ma odhováralo, aby som si tam nedávala prihlášku, že sa tam aj tak hlási veľa ľudí. No ja som sa odhovoriť nedala a rozhodla som sa správne. Prijímačky som úspešne urobila, následne som bola prijatá na túto školu a študujem tam doteraz grin Spoznala som fajn ľudí a študujem to čo ma baví.

Bolo to tak neinvazívne, akoby ti jarný vánok odfúkol klobúk z hlavy, no ty zrazu vidíš ten death metal nad hlavou a ľudia ako domino náhodne vybraný osudom prilepení k zemi, paradox - Pohoda. Moje správne rozhodnutie spočíva v zasvätení života štúdiu ľudského tela, aby som potom tam a vtedy vedel pomôcť a pomohol ako človek z davu, človek-milión. A s akýmsi morbídnym pocitom sebarealizácie kľačiac na mokrom stagei cítil, že toto rozhodnutie bolo skrátka správne.

I HAVE TURNED LEFT AND SAVED THE WHOLE UNIVERSE.

SINCERELY,

DONNA NOBLE. wink)

Aké správne rozhodnutie ti zmenilo život”
Hoď si mincou!
Žijem uspokojená menším zlom ale nie šťastná, pretože sa bojím zmeny.
Povedala som si DOSŤ! Neuspokojím sa s prežívaním len pre svoju pohodlnosť. Rozhodnutie padlo. Konaj, ži svoj sen! Žiješ len raz. Neviem sa rozhodnúť. Rozum a srdce sa bijú. Hodila som si mincou. Hlava, idem do toho. Znak, nejdem do toho. Ktorá strana mince padla? Na tom nezáleží. Dôležitá je emócia v prvej sekunde po uvidení výsledku. To si skutočne Ty! Ak som spokojná s výsledkom, mám vnútorný kľud. V opačnom prípade si chcem hodiť mincou znova a vtedy túžim po druhej možnosti. Vyskúšaj si to!

Pre mňa, správne rozhodnutie je nebáť sa ísť za svojimi snami, nech sú akokoľvek absurdné. Všetko nemusí dávať zmysel. A tá odvaha vám zmení život.

Prikladám aj ja môj príspevok na tému Správne rozhodnutie:
Aké správne rozhodnutie ti zmenilo život?
Začať na sebe “makať” už od malička! Je známe, že väčšina vrcholových športovcov trénuje od útleho detstva, ale je rovnako známe, že väčšina svetových podnikateľov urobila svoj prvý obchod do 13. roku života? Preto som sa aj ja, mladý, ambiciózny študent, snažil získať svoju prvú zákazku po dlhom čase tréningu čím skôr, aby som zistil, “či na to mám.” Z dnešného pohľadu som mohol ešte chvíľu počkať (nebyť tak dravý), no na druhej strane to od toho času naberalo na obrátkach a stal zo mňa (dnes pre niekoho ešte stále sen, s ktorým sa ráno budí a sadá za PC) “vysnený web-dizajnér.” grin

Viete ako na staniciach postávajú ľudia, ktorí pýtajú peniaze na cestu? “Potrebujem 5 eur, ukradli mi peňaženku,” hovoria. Podvodníci. Ona by medzi nich zapadla. Stretla som ju v Blave, mohla mať tak 30. Vravela, že tu pracuje ako čašníčka. Potrebuje sa dostať domov za “chorou mamou”, ale vraj nemá ešte výplatu. Celý večer som si hovorila, aká som sprostá a naivná. Vedela som, že tých 10 eur už nikdy neuvidím. O 2 týždne som ich našla v schránke. Poslala ich aj s krátkym poďakovaním. Niektoré rozhodnutia vyzerajú nesprávne a hneď ich ľutujeme. O to viac poteší, keď takými nie sú.

správne rozhodnutie je CHCEM…
Veľa ľudí mi povedalo, že musím žiť. Lebo som ešte mladá a veľa vecí mám pred sebou. Akoby bol život povinnosť. Život je ale radosť, a preto si hovorím, že musím nie je dobré slovo. Ja chcem žiť. Život nemá byť o bremene povinností, ale o radosti z maličkostí. Keď sa zamyslím nad tým svojim, bol doteraz skôr o “musím”. Musím stihnúť to a to, musím byť perfektná dcéra, musím rýchlo vyštudovať a ukázať, ako to všetko zvládam. Keď zdolám túto sviňu - depresiu, napíšem si zoznam toho, čo chcem. Bude dlhý. Čaká ma dlhý život.

Životopis alebo večera?
V tretiaku na VŠ som jeden deň skončil v škole s prednáškami a chcel som už ísť na intrák. No povedal som si, že sa pôjdem pozrieť na seminár čo robila naša nemecká lektorka na tému Ako napísať dobrý životopis a motivačný list. Ešte, že som vtedy vydržal s večerou. Nebyť toho seminára tak nezažijem úžasné veci s úžasnými ľuďmi v mnohých krajinách v rámci mnohých štipendijných programov, kde bolo treba napísať životopis a motivačný list. Super, že som sa to vtedy mohol naučiť a využívam to dodnes.

Posielam vám môj krátky príspevok na tému “Aké správne rozhodnutie ti zmenilo život”. Myslím si, že s mojím malým problémom sa stretlo už viac ľudí a rada by som sa s nimi podelila s mojím názorom. Dúfam, že sa Vám bude páčiť. Rozhodnutí v mojom živote bolo veľa, no žiadne mi zatiaľ neprišlo také dôležité aké si myslím, že ma čakajú keď budem dospelá. Najväčším bolo asi to, na akú strednú školu ísť. Nevedela som sa rozhodnúť či ísť tam kde idú kamarátky, alebo na školu ktorá sa mi zdala lepšia pre moju budúcnosť. Rozhodla som sa isť tam kde som chcela ja. Moje rozhodnutie som nikdy neoľutovala, pretože s mojimi kamarátkami sa stretávam stále a navyše som si našla aj nové. Preto si myslím, že každý by sa mal rozhodnúť podľa seba, pretože len sám vie čo je preňho najlepšie.

Deň na správne rozhodnutie.

Kostol vidíme v každej obci, kríže popri cestách. Zastavíte sa a čítate o tom, ktorý visí na kríži. Dozviete sa , ako žil, prečo tu bol, čo kázal a poviete si „fajn chalan”. Ďakujem, že si sa obetoval. Zistíte, že chodil v jedných šatách, hovoril pravdu, uzdravoval ľudí. Hovoril, aby sa ľudia mali radi, aby sa radovali. Vám sa to zapáči a poviete si, že chcete žiť tak isto. Rozhodnete sa stať jeho nasledovníkom. Musíte sa ale zbaviť nenávisti voči tým ktorí vám ublížili, ktorí sa vysmievajú a podkladajú nohy. Človek musí milovať sám seba zo všetkým čo robí. Teda aj s chybami . Lebo chyby sú tiež len naše rozhodnutia. Meňme rozhodnutia, aby nám prospievali, lebo z tohto kolotoča, v ktorom sme sa vystúpiť nedá. Rozhodnúť sa pre Krista je super. Žijem večne. Na záver ďakujem prevádzkovateľovi, že môžem, sebe, že viem a Vám, že ste.

To, či je nejaké rozhodnutie správne väčšinou ukáže až čas...sled udalostí, pocitov, emócií ktoré po rozhodnutí prichádzajú. V mojom živote bolo veľa rozhodnutí, ktoré môj život menili, najmä manželstvo a deti (čo sa zatiaľ ukazuje ako rozhodnutie správne, i keď pred piatimi minutami,keď som stratila kontrolu nad mojimi deťmi, by som to asi takto z fleku netvrdila) Ale aj toto rozhodnutie bolo ovplyvnené tým prvým najdôležitejším rozhodnutím môjho “dospeláckeho” života. Bolo to po neúspešne absolvovaných prijímacích pohovoroch, kedy prišlo rozhodnutie vycestovať do Londýna a naučiť sa jazyk. Medzi rozhodnutím a realizáciou tohoto úmyslu bol cca 1 týždeň......Strávila som tam rok aj pol...stále som však nemala jasno v tom, čo vlastne budem “doma” robiť. A potom prišla príležitosť učiť Anglický
jazyk na škole. Nevedela som, čo mám od toho očakávať, ale ukázalo sa, že byť učiteľkou je profesiou môjho života, učím už vyše 10 rokov (medzičasom som samozrejme absolvovala štúdium na VŠ) a ešte nikdy som neoľutovala ten prvý krok, odísť na pracovno-študijný pobyt do Anglicka… aj keď som počas neho prišla o frajera...a tu sa vlastne dostávam k tomu, čo som spomínala na začiatku, že rozhodnutie vycestovať mi prinieslo do života milujúceho manžela, naše detičky a zamestnanie, ktoré ma napľňa.

Za podstatne rozhodnutie ktore sposobilo obrovsku zmenu v mojom zivote povazujem moment, ked som sa rozhodla, ze svoj umelecky talent uz viac nebudem skryvat, bat sa, hambit sa a robit si predsudky, co ak sa to nebude pacit, co ak to nikto nepochopí, budú ma odsudzovať, smiať sa… jednoducho som sa rozhodla, ze vsetko dam na platno, vsetko co vidim, citim, myslim si a vnimam… opustila som aj pevné a dobre platené zamestanie, mesto v ktorom som zila, dokonca viacrocný vztah, ktorý vypadal dost vazne. Uz dva a pol roka malujem obrazy, absolvovala som 14 vystav, z toho 6 autorskych, dostala som viacero ocenení, napr. na Trnavskej palete ´O9 a ´1O, alebo v Talianskom San Crispine ´09. Malovanie mi otvorilo nove obzory, posuva ma stale dalej a dalej a aj ked po financnej stranke to na Slovensku bohuzial nie je ziadna slava (alebo sa neviem dostatocne predat) tak som nadovsetko spokojna, ze svoj cas venujem niecomu co milujem a v com som sa nasla.

Čajky vám lietajú ponad hlavy a odriekavajú čarovné prosby o kúsok chleba. Najodvážnejšie z nich si sadnú na múrik. Pôsobivo lámajúcimi pohybmi nôh sa približujú a vzďaľujú. Niekde atrakcia, na piešťanskom sklenom moste bežný deň.
Chodím sem pravidelne. Premýšľam, ktorá z nich je Jonathan Livingstone. Sledujem aj ľudí. Matky hádžu vtákom odrobinky. Deti sa smejú.
Uvedomujem si, koľko rozhodnutí z tohto miesta padlo. Moja oválna pracovňa. Niektoré by som nezopakoval, iné áno.
Ktoré z nich mi zmenilo život?
Žiadne...?
Všetky...?
Možno to, keď som sa rozhodol zastaviť tu po prvýkrát. Alebo to posledné, keď som sa rozhodol napísať tieto riadky…

Niekoľko mesiacov som nevytiahla päty z bytu. Psychiatri to nazývajú panická porucha. Strach z pádu, závratu, z toho, čo si o mne myslia iní. Zostať naveky zatvorená v bezpečí medzi štyrmi stenami? Vyhovovalo mi to… Až raz… Na nete som zazrela fotku útulkáča. Nádherného šteniatka. Dlhé rozhovory s manželom. Obavy. Strach zo zodpovednosti. Ísť do toho?
Konečne sa naším bytom ozval cupot labiek. Ten s oddaným psím pohľadom sú pre mňa prírodnými antidepresívami. So psíkom bolo potrebné chodiť von. Prekonať strach, chorobu. Prekonať samu seba… Dnes som zdravá. A psík? Práve si necháva škrabkať ušká

Ďakujeme za Vašu účasť! Robte samé správne rozhodnutia a meňte svoje životy k lepšiemu. O rok Vás čakáme v ďalšom ročníku súťaže! grin
Vaše ICMko. grin



Zdroj:

Deň na správne rozhodnutie, ZIPCeM 2011




pošli na vybrali.sme.sk Pošli do vybrali.sme.sk

Komentár (4)         Trvalý odkaz         Odporučiť emailom     Verzia pre tlač



Facebook

Mobilné aplikácie

iPhone a iPad

Informuj sa!

Informácie pre Teba

Psycholog online

Kariérové poradenstvo

Ambasádor ICM

Staň sa veľvyslancom dobrých správ! Prines naše informácie do vašej školy!

Informácie

Formulár

Bezplatné besedy

Ponúkame stredným školám v SR možnosť bezplatne si objednať besedu na tému "Závislosť".

Informácie o besedách

Návratka

Ponuka pre organizácie

Venujete sa práci s mladými ľuďmi? Dajte im o sebe vedieť na našej stránke!

Ponuka

Objednávka

Metodický materiál KIVR

Objednávka KIVR

Užitočné weby

logo Za jedno lano
logo Bez nenavisti na internete
logo Eures
Brigada.sk - brigády pre študentov nielen na leto
referaty
logo Student24
logo Suska
logo zmps
www.naseprveplaty.sk

www.podujatie.sk

uplatnisa.sk



ovce.sk

zodpovedne.sk