Je normálne cítiť sa zle. Je normálne mať ťažký deň – a nielen jeden. Je normálne, že si neveríš, že sa cítiš osamelo, že máš obavy, že Ti je smutno. Alebo že sa tak cíti Tvoj priateľ, Tvoja priateľka, Tvoj súrodenec, spolužiaci, ...
„A pomoc existuje.“
Niekedy to je krátka chvíľa, ktorá prejde. Alebo Ti ťažký deň vylepšia priatelia, rodina, prechádzka, film, hudba, tanec, domáce zvieratko, meme na internete...
Niekedy však taživé myšlienky a pocity trvajú, vracajú sa, stupňujú...
Úzkosti, stres, depresia, neprijatie seba samého / seba samej, výčitky, strach, chuť odísť.. Je to súčasť života a je normálne vtedy požiadať o pomoc. Nemusíš to zvládať sám / sama.
Často sa to ani nedá – tak, ako pri zlomenej nohe potrebujeme odbornú pomoc a „neprejde to samé, keď budeme naozaj chcieť“, tak je to aj vtedy, keď bolí duša. Nie je to hanba, zlyhanie, ani slabá vôľa. Je to situácia, ktorú zažívajú všetci – situácia, kedy každý a každá potrebuje pomoc.
Často sa to ani nedá – tak, ako pri zlomenej nohe potrebujeme odbornú pomoc a „neprejde to samé, keď budeme naozaj chcieť“, tak je to aj vtedy, keď bolí duša. Nie je to hanba, zlyhanie, ani slabá vôľa. Je to situácia, ktorú zažívajú všetci – situácia, kedy každý a každá potrebuje pomoc.
